Meh.

Nah, zase som tu a komentujem. Tentokrát o ľuďoch, lebo v nich tkvie pravda odveká, žitie baví človeka. Idem na to príliš zhurta, alebo irónia prvých dvoch viet je nedostatočná?

Patetickí hlupáci. Ty, ty aj ty. Ja!

Skladám sa v nenávratne, viete, v tej chvíli, keď sa z trojuholníka stane kruh a ani "zaboha" neviete nájsť spievajúcu hranu. Alebo aspoň niekoho, kto si nesere do huby. Alebo kto si tam už viac nenaserie. Je to fakt komplikované, preliať pomyselný pohár, vykypieť v hrnci, ale občas sa to aj tým naj(s)pokonejším prihodí.
Zdá sa vám moja reč chaotická? A to ste ešte neboli u mňa doma!

Možno budem mať pohľadnicu z Londýna od úplne neznámeho chlapíka. Áno, je v ňom riziko, že mi príde v noci ukradnúť a odviesť obličku, ale verím v dobrotu ľudstva a nakoniec namiesto dialýzy dostanem peknú pohľadnicu. Meh.
A ktovie, že vraj v tej chvíli bol tak ožratý, že moja adresa pokojne mohla skončiť v kýbli na vracanie.

(Hustýýýýý)

Tralalá. Tralalá.
To je za to, že neviem, kde sa mám hýbať.
Som ako had, zvliekajúci sa z kože. Je to dosť náročné, okrem iného nájdete v tom mnoho zmyslov. Povedala by som, že eN.

Vidíme sa na Nedeľnej Párty, bude telo Božie, krv Božia a posledná večera až do skorého rána. Ak ma, samozrejme, naši pustia. Meh.