Le čudné stavy.

Ako by som začala.

Dobre, najprv sa pochválim, dočítala som Čítanie zo svetovej literatúry. Dalo mi to zabrať, vzhľadom na to, že som si robila poznámky, aby som načisto neosprostela. Pozitívny účinok knihy - otvorila mi ďalšie vrátka, obloky a hajzlíkové miniokienka, cez ktoré sa môžem inak dívať na svet.

Ani by ste neverili, koľko spisovateľov písalo len preto, že s niečím neboli spokojní (až potom prišlo obdobie, kedy sa písalo, lebo sa chcelo). Rebelovali proti systému, nepráviu a ak už ideme konkretizovať, najčastejšie to bol cárizmus, nevoľníctvo (samozrejme, rusi), nadradenosť stavov, zločiny páchané na prostom ľude a veď viete. Keď si predstavím, že by som v tej dobe mala žiť... čo by som robila? Ako by som sa chovala? Bola by som bohatá alebo chudobná? To by veľa zmenilo. Veľmi veľa by sa tým zmenilo.

A keď tak teraz súdim - vlastne len usudzujem - spoločenské problémy sa riešia aj dnes. Aj tak nič iné na robote nemáme. Tiež naša generácia a storočie a desaťročie majú nejaké muchy, s ktorými ľudia nesúhlasia a búria sa. Či už to je založením si blogu, alebo Anonymné nabúravanie sa do systémov, vždy je proti čomu protestovať a búriť sa. Našťastie v tejto dobe sa za to neposiela na Sibír, neukladá sa trest smrti, no len si musíte dobre rozmyslieť, kde sa budete búriť. Dávala by som si pozor na Sýriu. Počuli ste o prípade chlapíka, spisovateľa, Salman Rushdie, ktorý napísal Satanské verše a nejaký iránský veľký neviem-kto žiadal jeho smrť? Nie? Tak už to viete.

Ešteže som nenásilná a neagresívna, to by sme mali vážny problém.

(Burza kníh, KUBIK, také niečo, pre Hipsta deti (just kidding))

Inak sa mám dobre, len esencia poézie života stráca na prudkosti svojich účinkov. Prečo svet nemôže byť iný? Nepáči sa mi jeho objektívnosť a smer, akým plynie, akým sa vlní. Asi sa príliš vymykám. Toľkokrát som si to povedala, žeby som tomu začala veriť? Radšej nie. Ale... naozaj, prestávam sa cítiť dobre. Veci, čo fascinujú ostatných, riešenie akých problémov je pre nich závažných a podstatných, pekne to je vidieť na jednom mojom kamarátovi. Pri ňom si uvedomujem svoju prachovú, hlinitú podstatu a vždy zosmutniem, keď má náladu, ktorá mi nesedí a tým pádom... sme sa skrátka nestretli. Ale na tom je skôr smutné to, že my si vieme porozumieť, no asi nás to stojí veľa námahy. Hm.

Som zlý človek? Som dobrý človek? Prečo si myslím, že som dobrý človek, a potom robím pičoviny? A čo vlastne znamená byť dobrým? Asi si treba najprv vytvoriť ilúziu dobra. A túto otázku si budem klásť donekonečna.

Skamarátila som sa s Ohňom. Je to čarovné, ako nás k sebe púta tých zopár horiacich plamienkov, voňajúcich po petroleji. Chcela by som sa naučiť točiť. Možno by som konečne našla nejaký pohyb, ktorého by som sa nebála (hej, hej, na to som prišla v Štiavnici - o tom snáď inokedy).

Preto Le čudné stavy. V poslednej dobe neviem, čo so sebou od dobroty, od zloty.

(Shtoor café, konečne som sa odhodlala (so stišujúcim pedálom, mehehe))

A to je pre dnes asi tak všetko, znova sa dostávam do blogosféry, zajtra možno, možno nie prinesiem ďalší článoček o svojom živote a o krasotinkách a o slonoch a čo ja viem o čom ešte.

A... som rada, že sú prázdniny. :)