18.6.12

Pritiahnuté za vlasy

Haha, mám rada Tima Burtona. :D

Len vám poviem, aký skvelý bol toto deň.
Ani nie, ale nechcem sa stratiť v deziluzionistickom stane cirkusantov, ktorí prichádzajú do mojej štvrte raz za tristo rokov. Taká som stará.
Budem hrať Chopina! Legálne, toho, čo sa mi páči, toho, čo som tak dlho snívala a toho, čo mi dnes do náručia padol ako veľké dieťa náhody. Neviem, prečo zrovna dieťa, ale muselo byť milé a sympatické, inak by to bolo odveci ako celý tento článok.
Večer sa najlepšie píše, you know?

Všetky tričká odovzdané a na svojich miestach, už sa len šťastne pozerať, ako sa nosia.
Zajtra si asi jedno zo svojich výtvorov oblečiem, ktovie? Ráno je ešte ďaleko a spať sa mi nechce.



Po ceste domov z hodiny klavíra, usmievajúc sa ako najšibnutejší cvok v Trnave, som si povedala, že aj tie dnešné otlaky krvavé stáli za to.
A nútia ma premýšľať o sebe. Je hlúpe, ako vám ostatní vkladajú vlastné predstavy o živote a o jeho fungovaní a o otáčaní sa okolo Slnka, ja sa len ohnem raz do jednej strany, raz do druhej, zdvorilo sa usmejem a prikývnem. Nie, nie je to faloš, veľmi sa mýlite. V skutočnosti má každý svoju pravdu i nepravdu.  Aby sme uzavreli toto filozofické okienko, nepravda je dôležitou súčasťou pravdy a ja nemám rada matiku. 42.
:D
Navyše, hľadám sa. Ešte stále. Myslíte, že to je pubertou? Dosť trápna výhovorka na robenie neplechy. Morálne pravidlá a objavovanie vlastných hraníc, ktoré aj tak nemáme a sú len nakreslené fixou v našej hlave. Zmývateľnou, možno nie. Ako kedy. Tak ako s časom. Niekedy uteká, niekedy stojí, nikdy nás nenechá na pokoji.

A povedzte, čo sa mi bude dnes snívať?
Ďakujem za opýtanie, už spávam lepšie.

Super, zase som niečo napísala a pritom nič.
"Mala rada záhady, až sa napokon jednou stala." <= Keby som aj ja také šťastie mala.

Guess Who

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára