28.6.12

Ja nemám problém odísť, ja mám problém zostať.



       Slová neprúdia, ruky strácajú všetku pružnosť, nadobudnutú za posledný polrok pravidelným cvičením (na klavíri), klince v mozgu, obmedzujúce kreativitu a myslenie, robia svoju prácu veľmi dobre. Stráca sa aktívny spoločenský život, stráca sa vejár v cudzích autách, strácajú sa šepkané slová básnika počas večernej prechádzky. Preoseje ich môj netypický krvilačný domov, berie mi Eufóriu, pridáva na potrebe utiekať sa do spánku s divnými snami o Brugách - to bolo dnes. Ľahla som si hneď, ako som prišla.

Nechcem ísť zajtra do školy.
Radšej by som sa lanom priviazala na rušeň vlaku, zakiaľ by bol ešte v depe a vodič by nič netušil.
A tak sa zabávam upreným zízaním na steny moje obkľučujúce (skľučujúce), na mobil, ktorý si občas zazvoní, keď sa mu chce, už neviem, čo mám počúvať, čo čítať, čo má pre mňa pozitívny význam. Chcem len leňošiť, ale pritom nie. Už dlho som schizofrenik, nebojte.

Ale inak sa mám veľmi dobre. Ani si neviete predstaviť, aké zvláštnokrásne obdobie mávam.

Pozerávam Skins, čítam Prútené kreslá, počúvam aj toto, aj keď len náhodou.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára