(ZAJTRA BURZA KNÍH)
Napríklad niečo o mojej sebestačnosti, ktorá núti ľudí utekať.
Alebo že Shakespeare píše vlastne len telenovely z obdobia 16. storočia a nie, neurazilo ma to.
Tak isto, že naša slovenčinárka nevie nič zo slovenčiny a že potrebujem prachy.
A že nevládzem ani čítať, lebo myslím na povinnosti typu - dokonči časopis, nauč sa, lebo budeš mať zlú známku, uprac, aby si mohla ísť do BA, cvič na klavíri, aby na teba učiteľka bola hrdá, keď pôjdeš na koncert.
Alebo rozpory medzi veriacim a ateistom, keď sa stretnú v jednej miestnosti (videla som kúsok filmu na HBO).
Som doma už od nejakej štvrtej, nikam sa nechystám, kašlem na všetko, aj keď v hlave mi to víri. Hrala som na klavír staré skladby a došlo mi, že každá symbolizuje aj časť mojej minulosti. Jedna znamená jeden neúspech, jedno vyčkávanie a sklamanie, druhá vlastné pochybenie a hanbu, treťou sa tento kruh uzatvára a pichľavou melódiu lomcuje mojím telom. Je to tak smutné, až to nie je pravda. Až hľadám ďalšie slová, akými by som sa vyjadrila. Ale už nič neexistuje. Toľkokrát sa vravelo, toľkokrát sa mlčalo; a zase sme sa vrátili k existenčnej otázke. Načo?
Počujem ohňostroje.
Nejdem na Grejp.
Pozrime sa na to z pozitívneho hľadiska... Ak ho nájdeme, samozrejme... Nemusím spať v stane, nemusím sa dívať na nepochopiteľné vzťahové slučky, nemusím ľutovať speváčku z Noisecut, ktorej mi je naozaj ľúto, nemusím počúvať tak skvelú hudbu v skvelom prostredí, nemusím sedieť na kope sena s tmavnúcimi ramenami, nemusím sa potiť pri skákaní na chytľavý beat, nemusím piť dobré veci, nemusím zažiť dobré veci, nemusím vidieť dobré veci, nemusím sa zabávať, nemusím... ach. :)
Bože, nech aspoň nepremrhám toto leto.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára