[0.7]
Neverím na šťastné konce
19.3.2012, © 2012, Guess Who
Svetlo. STOP. Kvapky suché. STOP. Len zvuk vody. STOP. Napodiv hlučný. STOP. Dva schody. STOP. A potom ešte ďalšie. STOP. Prečo sa vidím? STOP. Skrinky pozatvárané. STOP. Ako plachetnice. STOP. Tie biele tváre. STOP. Čím bližšie. STOP. Tým viac kričia. STOP. Ventilácia je ticho, ktoré počujem. STOP. Rýchla kapitulácia. STOP. Rýchly únik. STOP. Stále niečo tečie! STOP. A kvapká. STOP. Niekto chce ísť von. STOP. Nedostane sa von! STOP. Kmáše kľučkou. STOP. Trhá dvermi. STOP. Počuje to niekto? STOP. Snáď. STOP. Začína sa triasť. STOP. Vo vlhko znejúcom vzduchu. STOP. Vo vzduchu vyvrheľov. STOP. Opätky odbubnovali preč. STOP. Asi otvorili dvere. STOP. Škoda. STOP. Míňa sa mi kyslík v modrej urne.
Toto si viem živo predstaviť ako myšlienky v hlave akéhosi človeka, doplnené pochmúrnou hudbou a zmäteným obrazom. Pôsobí to až psychologicky.
OdpovedaťOdstrániťKrásny nápad s tým STOP. Spomalí to rozbehnutého čitateľa. Prinúti ho pozornejšie čítať, čo sa deje. Až je z toho jednému smutno.
Ďakujem za povzbudivé slová, námet na túto krátku vecičku mi napadol, keď som čakala v suteréne pri skrinkách. Chcela som, aby tam presne vyzneli niektoré pocity a ako vidím, asi sa mi to aj podarilo :) Ďakujem aj za prečítanie
Odstrániť