Z galaxie do cytoplazmy

       Prišla na mňa chuť prezerania starých fotiek, kedy som dostala pod stromček foťák a fotila som čokoľvek, nezmyselné, zmyselné, všetko. Ako fotograf som sa vyvíjala a bavilo ma to. Neboli to nejaké úspechy, ale ak máte dobrú partiu, smejete sa a nachádzate napríklad pekné huby v mestskom parku, prečo ich neodfotiť, keď na nich tak ľúbezne dopadá lúčik slnečný. Ale už dlho som nefotila. Nemyslím, že je to cesta, ktorou sa chcem vyjadrovať. Teraz.
Cez to všetko, mám niekoľko fotiek, u ktorých by ma potešilo, keby tu boli. Miľníky, taľafatky. :)

Tak túto keď som našla, srdce mi zaplesalo. Billy a... a Ja. Mám ho rada. Je hviezda.

Moja najobľúbenejšia fotka

Billynko v Prome. Hej, objavila som super program na retuš :D

Nepoviem vám, kto to je. Guess Who.

Upozornenie pre mňa.

Viem, asi to nikoho nebavilo (ani mňa by to, buďte pokojní), no ako symbol niečoho minulého je to obstojné. Inak... dnes som videla svoje fotky z ôsmeho ročníka. Už tam bol ten trpiteľský výraz, všetko. Formovanie osobnosti, deformácia.

Hmmm... a dnes som mala veľmi plodnú debatu so svojím bratom. Nikdy predtým som nebola taká úprimná a taká istá tým, čo hovorím. Chcela som mu pomôcť, správne poradiť a nasmerovať. Stále mám pocit, akoby sme ho predtým nútili, aby čím-skôr vyrástol. A mám z toho neskutočne zlý pocit . Keby ste ho videli. Uronili sme zopár slzičiek, ale nie veľa, poznáte ma. Aj tak to bol... posun vpred. Náš vzťah je lepší a toto potreboval už veľmi dávno. Dúfam, že sa naozaj nad sebou zamyslel a už bude iný k iným. I k nám.