Prázdna ulica vonia pošpineným
vzduchom pobrežným.
Aj démoni stíchli, keď
rany nebolia.
Klobúk uletel z pevniny
na kus modrého mora,
spásna myšlienka vietor dráždi,
svojimi slovami o jemnom,
očistnom daždi.
Pod klobúkom,
skryté sú oči tuláčky.
Veľa belasej nespútanosti
požičala si od vĺn búrlivých.
Koho bičujú olivovou ratolesťou,
počuje syčanie síry
v šumení rozdráždených stromov
ani disharmóniu nebezpečných skonov,
v krajine bez pohrebných zvonov
či slepeckej palice.
Tuláčka s klobúkom kráča,
dážď jej bozká líce...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára