Vzhľadom na to, že mám teraz času viac ako vonku snehu, rozhodla som sa dať znova vedieť o svojej potupnej existencii a napísať článok, ktorý vlastne s ničím nesúvisí. Ako vždy. Bude dlhý, lebo...
Lebo sú Vianoce, ja trčím za počítačom a ospravedlňujem si to tým, že aj tak nemám čo robiť. Raňajkovala som, stromček svieti, v telke nič nie je, v kvázi pokojnom rodinnom ovzduší lietajú bratove papierové stíhačky.
Čoskoro si spravím čaj a odoberiem sa s miskou dobrôt k filmu, ktorý si púšťam dobrovoľne a chvalabohu bez reklám. The Virgin Suicides, taká vianočná atmoška, čo vám poviem.
Robím si zoznam normálností, aby som dokázala prežiť tieto sviatky bez slučky okolo krku a pomáha mi posledný diel Screener-u, darček od FM-ka a potom nejaká vnútorná intuícia.
Nádej mi už vylosovala.
Ešte musím zbaliť darček mamine.
