Malá spoveď

Dnes môj život zažiari len v odrážkach:

- mám poličky, mám realizujúce sa nápady, ako tvoriť vo vlastnej izbe
- prší
- koberec jemne šteklí nôžky nahé
- som sklamaná
- vlastne, niekoľkokrát som bola sekundu pred zrútením, ktoré som z nevysvetliteľných dôvodov zažehnala
- bojím sa v pondelok zase začať fungovať
- chcem zostať doma
- flákam klavír, už týždeň som nehrala
- v skutočnosti mi to len pomohlo, tvrdí skeptik
- nad posteľ si namaľujem Dalí-ho hodinky
- občas si myslím, že ste to tak chceli
- čítam Saturnina, požičaného od Osvalda
- pokúšam sa vytvoriť čiernu dieru na všetky smeti, ktoré v izbe mám, avšak Palo mi dopomohol k neskúšaniu, pretože ani keby sme zmrštili celú zemeguľu do veľkosti ping-pongovej loptičky, iba možno by sa malá čierna diera vytvorila
- na Burze kníh som si nič nekúpila
- moja vetná skladba určite nadobúda výrazu, že neviem písať (ani neviem, len ma to serie)
- dala by som si rizoto od priateľov Vegánov
- idem do sprchy a nič vzdialenejšie nevidím
- "piesky časov dávno odviatych..."

Pekný deň
(obrázok z Deviantu)

Ako batikovať po slovensky

Ako sa dostať k tomuto, keď žijeme na Slovensku a také možnosti ako v Amerike nemáme?

Xanax Jesenný, dobroprajný.

Zomieraš, môj krásny.
Nečinnosťou sa zahubíš.
Budem tvoja vakcína, tvoj inzulín
a snáď i ťažká sadra na duši.
Zopár stehov, akoby
ani neboli.
Zopár kvapiek,
adrenalín, či chceš radšej Xanax?
Sama sa neviem rozhodnúť,
ktorý z osudov ti prišijem,
s ktorým povrázkom ti oči zašijem.

(odporúčam viac vecí od neho)

Áno, jedná sa o tento blog, mohli ste si všimnúť, respektíve nemohli ste si nevšimnúť neaktivitu moju, môjho sveta a môjho chcenia sa deliť oň. Je mi ľúto, brány sa uzatvárajú.
Pijem čaj, je mi vrelo na horúcej duši, aj keď netuším, z akých prapodivných dôvodov, nohy mám ľadové ako v hrobe a teším sa, kedy sa usadím na mäkulinký koberček uprostred izbietky a budem čítať. Síce toto dielo veľmi ťažko, avšak začínajúci čitateľ ako ja sa nenechá len tak ľahko odradiť. Navyše sa v ňom toľko pokladov neodkrytých ukrýva, prečo by som tak kvalitnú knihu zahadzovala? Bola by som naozaj hlúpa.

A čo sa deje v mojom svete?
Drby, klebety, klábosy, drkoty?
No neviem, nič z tohto nepraktizujem, iba občas.
Vedeli ste, že sa mám veľmi dobre, aj keď zvuk môjho hlasu znie trúchlivo?
Vedeli ste, že som šťastná?
Viete, niekedy dávno som si povedala, že už nikdy nechcem byť šťastná. Prišlo mi to vtedy ako riešenie situácie, to najlepšie riešenie z najhorších, tak to tak aj dopadlo. Je to ako s tým citátom, báť sa báť. Chápete ma?
Asi si spravím ďalší čas(j).

Ruky, moje, ruky!
Hrajte znova tak svižne.
Zleniveli cez prázdniny. Ale cez prázdniny je všetko lenivé. Istým spôsobom.

Rozumiem chémii. Zato fyzika je strašiak a matematiku ani nespomínam. Výnimočne som dávala pozor a naozaj je to tak, tá učiteľka nevie učiť. Nevie m(ň)a to naučiť.

Ale veríme si.
Držíme sa.
Žijeme.

Pekný večer, deň, noc, čokoľvek a kedykoľvek čítate.
Buďte šťastní.

(Raz bol jeden človek, trúfajúci si vysloviť, že toto je pieseň o mne.)

Básne dnešné

Sivá, sivá, a len šedá,
zahaľ moje telo.
Zakry, sputnaj, zjedz.
Vychutnaj do kosti.
Zabaľ ma do článkov
lietajúcich novín na ulici,
lietajúcich ulíc na novinách.
Ani mesiac už nie je,
z balkónov sa nik už nedíva.
Len mačky na múriku
svoje pletky si riešia.
Všivavá beštia.
V kolízii myslenia
sa tam hašteria
ako pudy na špagátiku.
Máš voľný priechod, tak odíď.

***

Kolumbove tajné kroky do Ameriky.
Zmiatli ťa, ako zmiatli i domácich.
Chodiaca fakľa, kolmý horizont.
Nechoď, neži, nepi, nesvieť mi,
na cestu, keď nemusíš.
Porušený, do ničoty,
najlepšie čo máš, strácaš.

***

Nuž, tvoja ospalá kantáta,
tvoja nadživotne veľká pesnička,
nadchýna sa pred spustením ironických výsmechov,
drž si sám seba,
jedna ruka dokáže tlieskať
ako pri tvrdej rakovine nádcha.

***

Čo si o nich myslíte?