15.12.11
Klasika.
Neviem, čo mám povedať.
Všetko mi príde také banálne.
Tak nepodstatné.
Tak prázdne.
Je to super pocit.
Len čakám
na koniec utópie,
vyústenie do priekopy
s mŕtvymi snami,
je to horšie,
keď je to rozmazané,
zažrať sa do paplóna,
že ma ani svätý neuvidí,
dovi dopi.
P.S. Mám chuť urobiť niečo hlúpe a nezodpovedné.
P.P.S. Asi to aj spravím.
4.12.11
Už mi z tej reality začína pekne drbať.
(Napísanie tohto "článku" mi trvalo minimálne hodinu. Aspoň vidíte, ako na tom som so svojou slovnou zásobou)
Have a Nice Day :)
Have a Nice Day :)
3.12.11
Oblaky
Je to smiešne, tak sa smejem.
Oblaky sa zoskupili,
nad obláčikovou dekou,
kde sme sedeli.
Bezstarostné skoro detstvo trávili.
Pády a vzlety,
triesky v prstoch, dlaniach
nešťastných.
O deň, dva, zadrhnem sa tým
smiechom.
Oblaky sa zoskupili,
nad obláčikovou dekou,
kde sme sedeli.
Bezstarostné skoro detstvo trávili.
Pády a vzlety,
triesky v prstoch, dlaniach
nešťastných.
O deň, dva, zadrhnem sa tým
smiechom.
Všade vianočné vence a ja o idoloch.
Už dávno som premýšľala o čom sem napíšem článok. Slová ubiehali, dni, noci tak isto, akoby chceli, aby som sa konečne na nohy postavila. Asi ešte nevedia, že v poslednej dobe mi ich pomaličky, ale s účinnosťou Božích mlynov, rez po reze s naostrenou realitou, amputujú.
Je zábavné používať metafory :-)
Ale vráťme sa naspäť k téme, na ktorú som zhodou okolností prišla raz večer, keď som zaspávala. Väčšina dobrých myšlienok mi napadne neskoro v noci, ich problém však je, že skončia v smetnom koši, t.j. že si na ne ráno už nespomeniem. A večer v posteli, keď sa snažím zaspať a hľadám vhodnú polohu som taká lenivá, že si to nepoznačím.
A tak končia moje dobré myšlienky v koši.
Téma, ktorú som si vybrala a o ktorej som premýšľala neskoro v noci, keď už všetky svetlá u nás doma zhasli, bola vlastne dosť žoviálna a irelevantná. Rozmýšľala som o svojich idoloch, o ľuďoch, ktorých obdivujem, prinášajú niečo dobré do dní vo väzení a sama seba som šokla - aha-aha - väčšina sú chlapi.
Napríklad Hugh Laurie. Alebo Jared Leto. Kurt Cobain. Charles Bukowski. Či dokonca Heath Ledger.
Možno to prezrádza niečo o mojej povahe, a možno nie. Možno ma len motivuje keď vidím, že niektorí z nich majú rovnaké znamenie horoskopu ako ja, blá blá...
... Vlastne, čo sú idoli?
Ja mám len ľudí, ktorých uctievam.
Mojim snom nie je vykričať si hrdlo, keď ich náhodou stretnem na avenue v NY (keď tam budem bývať), vypýtať si podpisy, na telo, na brucho, na čelo, zapózovať na jednu profilovečku a koniec. Skôr by som sa s nimi chcela stretnúť osamote, porozprávať sa o hudbe, živote, kariére, v pohodičke pri sviečke, v ruke pohár červeného vína, okolo šum ostatných ľudí, hudba z VH1 ako podmaz (alebo skôr nejaké kvalitné nahrávky). A to by mi stačilo. Možno by sme sa už nikdy viac nestretli, ale... jedna moja veľmi blízka a veľmi múdra kamarátka povedala: Konverzácia je duševný sex.
Keď tak premýšľam, som len rada, že sú a niečím, netuším čím si ma pritiahli k sebe. Tak ich obdivujem.
A to je asi všetko k tejto téme.
Inak... veľmi sa mi páčil film Imaginárium Dr. Parnassa.
Odporúčam.
Koniec nezmyselným blábolom!
Guess Who
P.S. Nemám rada sviatky. Nemám. Nemám... Dúfam, že to je len v tejto etape života.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)
