Večer, stolná lampička podpaľuje sudoku, v zelenom pohári bublinkuje vychladená Vinea a vietor búrkový zo včerajška zatvára mi dvere na izbe. Našťastie nie vŕzgavo a brat už buvinká. Počujem odbíjať zvony na evanjelickom kostole, šum tých niekoľkých stromov medzi barákmi, zažnuté svetlá v izbách naproti, autá ako líšky jazdia mi pod zorným poľom. Neviem, prečo som si povedala, že niečo napíšem.
V poslednej dobe je veľmi ťažké identifikovať, či som šťastná a či pravý opak je pravdou. Aká veta. Potrebujem byť sama, ale dobre viem, že ma to čoskoro do záhuby privedie. Potrebujem kontakt, od ktorého sa teraz odťahujem. Asi len dnes, lebo na FB fungujem. Možno potrebujem len niekoho konkrétneho, s ktorým by táto nálada bola normálna a prešla by hneď, ako sa zjavila. Ale, to by sme museli byť inde, však, Lennie? :D
A už sa mi všetko vyčerpalo. Nuž, ani dnes nič zmysluplné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára